Zemfira

Do svidaniya

Zemfira
Do svidaniyaLuná ubîvaet - takóe bîvaet
ya idú strítchsya
Menyá ubiváiut - iz émki strelyáiut
v lêvuiu mîshtsu
Y ne popadáiut, chto tóje bîvaiet
sbíti pritséli
Y ya ulibáius', jivú i ne stárius
tchetîrnadtsat' tsélih liét

Do svidániya, moi liubimî gôrod!
Ya pochtí popála v hróniki tvoí
Ojidán'e - samî skútchnî pôvod
Nam s tobói tak málo nádo dliá dvoír

Potúhli vsiê zviózdî, sovsém ot moróza
vsiê potemnéli
Pojúhli te rózî, vîzvali sliózî
i nadoieli
Nenújnaya próza iz-za moróza
búdiet li biéloi
A ya ulîbáius', jivú i staráius'
i vôloci tsélie

Do svidániya, moi liubimî gôrod!
Ya pochtí popála v hróniki tvoí
Ojidán'e - samî skútchnî póvod
Nam s tobói tak málo nádo dliá dvoír

Do svidániya, moi liubimî gôrod!
Ya pochtí popála v hróniki tvoí
Ojidán'e - samî skútchnî póvod
Tákjie ustála dumat' za dvoír

Do svidániya, moi liubimî gôrod!
Ya pochtí popála v hróniki tvoí
Do svidániya!

Até logoA lua está minguando... isso acontece, vou cortar o cabelo.
Estão me matando... atirando com carabinas no meu músculo esquerdo.
Não estão acertando, o que também acontece... a mira está gasta.
Estou sorrindo, vivendo e não envelhecendo por catorze anos inteiros.
Até logo, minha querida cidade!
Quase fui parar em suas crônicas
Esperando o motivo mais monótono
Você e eu precisamos de tão pouco para dois
Apagaram-se as estrelas, por causa do frio, tudo escureceu.
Aquelas rosas murcharam, trouxeram lágrimas e aborreceram...
Uma prosa desnecessária embranqueceria por causa do frio?
Mas estou sorrindo, vivendo e tentando... e com o cabelo intacto.
Até logo, minha querida cidade!
Quase fui parar em suas crônicas
Esperando o motivo mais monótono
Você e eu precisamos de tão pouco para dois
Até logo, minha querida cidade!
Quase fui parar em suas crônicas
Esperando o motivo mais monótono
Também cansei de pensar por dois
Até logo, minha querida cidade!
Quase fui parar em suas crônicas...
Até logo!
Encontrou algum erro na letra? Por favor envie uma correção clicando aqui!